Šalamúnske rozhodnutie súdu hovorí kvantitatívnemu uvoľňovaniu aj áno, aj nie.
Nemecký ústavný súd vyhlásil, že pandemický program nákupu cenných papierov ECB čiastočne porušuje nemeckú ústavu v tom, že nezabezpečuje „primeranosť“ distribúcie zdrojov. Je to facka ekonomickému modelu riešenia krízy, ktorý je postavený na výmene vládnych dlhopisov v držbe komerčných bánk za okamžité peniaze od ECB. Keď visíš na lane, tak jednoducho nečakáš, že tvoj parťák ho nožom nareže.
Šalamúnske rozhodnutie súdu hovorí kvantitatívnemu uvoľňovaniu aj áno, aj nie. Opatrenia ECB, ktorými nakupuje dlhopisy členských krajín eurozóny, sú vo všeobecnosti v poriadku a neporušujú zákaz monetárneho financovania vlád.
Aj súčasná úroveň finančnej pomoci ECB poskytnutej v čase krízy spôsobenej koronavírusom v objeme 20 miliárd eur mesačne je podľa sudcov z Karlsruhe o. k. ECB teraz musí vysvetliť, akým spôsobom adekvátne sleduje primeranosť distribúcie hromadnej finančnej pomoci. Otázny je teda najväčší balík pomoci v objeme až 750 miliárd eur.
Vysvetliť primeranosť distribúcie zdrojov je pre ECB skôr otázka doladenia technických detailov a samotný program nákupu dlhopisov nespochybňuje. Akokoľvek legitímne je pre nemecký ústavný súd uplatnenie prísne národného hľadiska, aj bez technických detailov je tu oveľa zásadnejší problém. Volá sa inštitucionálna nedôvera.
Toto súdne rozhodnutie nemeckej Bundesbanke hovorí, že nebola pri spúšťaní podporných programov ECB dostatočne aktívna a navyše jej dáva do rúk veľmi silného žolíka.
Teraz musí Bundesbank na tri mesiace od nákupu dlhopisov odskočiť a vysvetlenie primeranosti programu žiadať od ECB. Keďže je Bundesbank zároveň najväčším akcionárom ECB, pre dôveryhodnosť eurozóny je toto ťažká rana.
Autor: Mario Blaščák
