Obyvatelia starého sveta verili, že úplne všetky labute sú biele, toto presvedčenie sa opieralo o ich empirickú skúsenosť, každá labuť, ktorú kedy videli bola biela. Po celé stáročia okolo seba milióny bielych labutí, až do objavenia Austrálie.
A keď sa objavila prvá čierna labuť bolo to pre nich obrovské prekvapenie. Svet sa zrazu zmenil, pretože stará pravda náhle prestala platiť aj napriek existencii miliónov bielych labutí. Ľudské poznanie je veľmi krehké, ako aj učenie sa zo skúsenosti a z pozorovania je výrazne limitované.
Pojmom „Čierna labuť” označujeme udalosti, ktoré sa najprv javili ako nemožné, neexistujúce, také ktoré sa nikdy nemohli stať, no napriek tomu majú obrovský vplyv keď predsa len nastanú.
Táto udalosť má niekoľko charakteristík:
- Leží za hranicami obvyklých očakávaní, nedá sa predpokladať, že môže nastať. Alebo ináč povedané nevieme čo nevieme.
- Má mimoriadne silný dopad.
- Aj napriek jej nepredvídateľnosti začína mať ľudstvo časom pocit, že ju vie vysvetliť a prichádza k záveru, že sa dala predvídať.
Príkladov v nedávnej histórii je hneď niekoľko – pád Dvojičiek z 11. septembra 2001, tsunami v Indickom oceáne v decembri 2004, finančná kríza z roku 2008 a podobne.
Takže, dá sa na tento jav pripraviť? Zdanlivo nie, keďže nevieme kedy príde a ani akú bude mať podobu. No s istotou vieme predpokladať, že sa raz za čas objaví a preto by sme mali byť pripravení na to, že budeme znášať následky.
Je aj korona kríza takouto čiernou labuťou?
Nassim Nicholas Taleb, autor knihy Čierna labuť, tvrdí, že pandémia koronavírusu v skutočnosti žiadna „čierna labuť“ nie je.
„Toto bola biela labuť a pre korporácie a firmy neexistuje výhovorka, ktorá by ospravedlnila, že sa na to nepripravili a to isté platí aj pre vlády. Problém, ktorý tu máme dnes je silne previazaný s tým, že v januári sme neboli ochotní minúť drobné a teraz to stojí bilióny dolárov,“ upozorňuje Taleb na chybu, ktorú v počiatkoch šírenia nákazy urobili Spojené štáty. Autor teórie o čiernej labuti kritizuje korporácie, že si neurobili dostatočnú rezervu na zvládanie krízových situácií a očakávajú pomoc od vlád. Podľa neho by sa mala všetka pomoc sústrediť na zamestnancov a občanov.
Je zaujímavé, že autor vo svojej knihe už pred 13 rokmi písal: „Tým ako stále viac cestujeme po planéte, epidémie budú vážnejšie a úspešný zabijak sa rozšíri oveľa efektívnejšie. Vidím preto riziko vážneho šírenia veľmi zvláštneho vírusu po celej planéte,“.
A tak sa môže zdať, že je oveľa viac dôležité to čo nevieme ako to čo vieme. ☺
